Choré dieťa má byť doma: Pri týchto prejavoch ho do školy či škôlky určite nedávajte

Viete, kedy sa vám už naozaj neoplatí riskovať zdravie (nielen) svojho dieťaťa?

Čo hovorí zákon? Milí rodičia, choré deti patria do postele, nie do škôlky či do školy >>

Má soplík, občas zakašle, či kýchne si a sem tam sa posťažuje, že sa necíti dobre... 

Alebo pobolieva ho bruško – ale my nie sme si istí, či to nie je len výhovorka. Samozrejme, nechceme svojmu dieťaťu ublížiť a nechceme, aby ochorenie roznášalo v kolektíve.

Niekedy je však ťažké rozhodnúť či dieťa nechať doma a narýchlo si vybaviť voľno v práci (ak to vôbec pôjde) alebo ho môžeme s čistým svedomím poslať do škôlky či školy.

V týchto prípadoch ho určite nechajte doma:

1. Horúčka

Našťastie, dnes je už takmer  nemožné, aby dieťa fingovalo horúčku (kedysi sa to i vďaka ortuťovým teplomerom a vždy ochotným rovesníkom dalo).

Teplota vyššia ako 37,5 je jednoznačným dôvodom na to, aby sme dieťa rozhodne nechali v domácom prostredí. Už i mierne zvýšená teplota, môže byť signálom, že sa v tele dieťaťa niečo deje, a preto väčšina mamičiek nepustí dieťa do školy ani v prípade mierne zvýšenej teploty.

Teplota okolo 38 stupňov Celzia zvyčajne naznačuje vírusovú infekciu, pri ktorej dieťa potrebuje odpočinok na lôžku a dostatok tekutín.

Predtým ako dieťa dáme opäť po chorobe do školy by malo byť 48 hodín bez teploty. Samozrejme, najlepšie je poradiť sa s lekárom a neunáhliť nástup, aby sa ochorenie nezopakovalo. 

2. Chrípkové príznaky

Rozhodne nedávajte dieťa do školy, ak má príznaky podobný chrípkovým. Čo to znamená?

Nie je to len nádcha, či občasné kýchnutie alebo snaha predstierať chorobu, aby sa dieťa vyhlo nepríjemnej písomke.

Horúčka, kašeľ, bolesti svalov celého tela, bolesti hlavy, triaška, nevoľnosť a extrémna únava sú prejavmi chrípky a jednoznačným dôvodom na to, aby dieťa zostalo v posteli.

3. Dýchacie problémy

Problémy s dýchaním, upchatý nos so zeleným a krvavým soplíkom, či dýchavičnosť, úporný kašeľ môžu byť príznakmi zložitejšieho ochorenia, napríklad sinusitídy, zápalu priedušiek alebo pľúc.

V tom prípade rozhodne navštívte pediatra a nechajte dieťa dôkladne vyšetriť.

4. Zvracanie a hnačka

Tráviace problémy spojené so zvracaním a /alebo hnačkou sú jasným dôvodom na to, aby dieťa nešlo do kolektívu. Pozor, môže ísť aj prudké infekcie, potravinové alergie alebo otravy, ktoré jednoznačne potrebujú odborné vyšetrenie.

Zvracanie a hnačka sú najčastejšie virotického pôvodu, ale je dobré byť na istote. Veď dobre viete, čo všetko sú schopné deti dostať do úst...

Pri hnačkách je dôležité sledovať ich frekvenciu a zabezpečiť dieťaťu dostatočný príjem tekutín. V prípade, že čokoľvek zje alebo vypije – všetko ide z neho buď tak alebo onak rýchlo von a stav sa celé hodiny nemení, ihneď vyhľadajte pomoc lekára.

Vírusová hnačka netrvá dlhšie ako dva-tri dni a môžeme ju liečiť voľne dostupnými liekmi z lekární. V prípade, že ochorenie trvá viac ako tri dni, vyhľadajte lekára.

5. Zápal spojoviek

Začervenané očné bielka, viditeľné cievky, nadmerná tvorba karpín, hlienom „zalepené“ oko – to sú príznaky zápalu spojoviek.

Medzi deťmi sa toto ochorenie veľmi ľahko šíri, najmä ak si neumývajú dostatočne ruky a často sa dotýkajú očí. Väčšinou je toto ochorenie spôsobené vírusom a pomocou kvapiek sa dá liečiť veľmi rýchlo.

Vhodné však je nechať dieťa doma i pri takomto, na prvý pohľad nevinnom ochorení, aby sa zabránilo šíreniu. Navyše dieťa cíti diskomfort a i pre neho bude lepšie, keď zostane v domácom prostredí.

6. Svrbiaca hlava

Môže ísť o príznak alergie alebo dermatitídy, ale aj o extrémne nákazlivé osídlenie hlávky vášho dieťaťa všou detskou.

Medzi malými deťmi je stále veľmi rozšírená a ľahko sa prenáša, niekedy ju však ťažšie odhalíme. Pravidelná kontrola vlasov dieťaťa nikdy neuškodí.

V prípade, že zistíte prítomnosť tohto parazita, neposielajte dieťa do školy a ihneď zahájte všetky procesy, ktoré vedú k zbaveniu sa vši.

V lekárni dnes už existuje veľa prípravkov, nevyhnutnosťou je však neustále vyčesávanie hustým hrebeňom a dezinfekcia vankúšov, uterákov, čiapok, oblečenia dieťaťa.

7. Vyrážka

Vyrážka nemusí znamenať hneď vážne ochorenie, ale môže byť prejavom ovčích kiahní a mnohých ďalších vírusových ochorení, bežných u dojčiat a malých detí.

S vyrážkou do školy ani škôlky nechoďte, smerujte priamo do čakárne pediatra.

 

Zdroj: internet

 

 

Kedy navštíviť logopéda?

Veľmi často počúvame v Ambulancii klinickej logopédie otázky typu: Moje dieťa má štyri, päť rokov a ešte čisto nerozpráva. Stačí prísť s ním v predškolskom veku, keď bude mať  šesť rokov? Alebo je to už neskoro?

Nesprávna výslovnosť

Porucha artikulácie jednej alebo viacerých hlások sa nazýva dyslália. Najčastejšou poruchou artikulácie, ktorá sa vyskytuje u detí   predškolského veku, sú sykavky (scz, ščž),deti ich hovoria medzi zubami – „ šušľajú“ alebo ich zamieňajú (namiesto scz hovoria ščž alebo opačne) alebo ich vynechávajú. Ďalšou veľmi častou nesprávne artikulovanou je  hláska L a R, ktorú deti artikulujú zadnou časťou jazýčka, alebo hrdielkom (tzv. ráčkovanie) alebo uvedené hlásky nahrádzajú inými hláskami (napr. R nahrádzajú hláskou L alebo  J, hlásku L nahrádzajú hláskou J). Stávajú sa aj prípady, že dieťa nie je schopné artikulovať znelé spoluhlásky (dieťa hovorí B ako P, Z ako S, Ž ako Š, D ako T, V ako F, G ako K). Alebo dieťa nahrádza hlásku K hláskou T alebo opačne. Zriedkakedy sa stane, že dieťa nahrádza samohlásku E alebo O samohláskou A.

Podmienkou pre správnu artikuláciu  je zdravý dozretý  centrálny nervový systém dieťaťa,  v rámci ktorého  je nielen  dostatočná schopnosť „odozrieť“ hlásky sluchom a zrakom z okolia (od rodičov, iných dospelých, od kamarátov), ale aj  zdravé tzv. oromotorické schopnosti, t.j. schopnosť   jazyka a ostatných orgánov, podieľajúcich sa  na výslovnosti (pery, zuby, ďasná, podnebie,) pohybovať sa tak, aby boli vôbec schopné hlásky správne vytvoriť, vysloviť. Veľmi často je obmedzená pohyblivosť jazyka u dieťaťa z dôvodu  krátkej tzv.  jazykovej uzdičky( spája jazyk a spodnú časť ústnej dutiny). Niekedy je hrubá, inokedy je príliš blízko za špičkou jazýčka (menej ako 1 cm). Pri takejto krátkej uzdičke dieťa nie je schopné  vyplaziť jazýček nielen  von z pusy, ale ani  ho zdvihnúť hore k vrchným zúbkom. Ak je uzdička cca. 1 cm  od špičky jazýčka, dieťa je schopné jazýček vyplaziť a vtedy vidíme na konci akoby srdiečko, špička je zospodu ťahaná uzdičkou smerom dovnútra, svaly jazýčka sú skrátené, zhrubnuté. V dôsledku  jazykovej uzdičky dieťa nedokáže vyslovovať najmä hlásky tvorené špičkou jazýčka (napr. r,l,c,s,z,č,š,ž). Ak má dieťa uzdičku, je možné zlepšiť funkciu špičky jazýčka cvičeniami, ktoré sú zamerané na zlepšenie citlivosti a pohyblivosti  celého jazýčka. A až potom je možné začať s vyvodzovaním hlások, ktoré sa artikulujú špičkou jazýčka. Ak sa však nepodarí uvoľniť uvedenými cvičeniami špičku jazýčka, klinický logopéd odošle dieťa k ORL na odstránenie jazykovej uzdičky.

 

Aké  najčastejšie chyby robia dospelí  a tým prispievajú k nesprávnej artikulácii ich detí?

  1. Dávajú deťom nesprávny rečový vzor, hovoria  k nemu „ maznavou „ rečou. Dieťa potrebuje vidieť a počuť správne artikulované hlásky, aby ich mohlo napodobniť vtedy, keď jeho centrálny nervový systém bude pripravený uložiť zvuk hlásky a naprogramovať pohyb artikulačných orgánov, aby uvedenú hlásku vyslovili.
  2. Nútia  napr.  3.ročné dieťa, ktoré ešte nemá dostatočne pohyblivú špičku jazýčka a namiesto R hovorí L alebo J,  aby povedalo slovo RYBA. Dieťa počuje  u dospelého v slove RYBA hlásku R, chce ju napodobniť, skúša to a tak sa mu podarí povedať hlásku R vzadu  a začne „ráčkovať“.

 

Kedy vyhľadať logopéda?

Vývin artikulácie by mal byť dokončený do piatich rokov života dieťaťa. Je lepšie prísť k logopédovi s dieťaťom skôr, napr.  už po štvrtom roku života dieťaťa, než prísť v šiestom roku života dieťaťa. Šesťročné dieťa už má mať správnu výslovnosť všetkých hlások, aby mohlo v škole správne čítať a písať  všetky písmená. Ak je príčinou nesprávnej výslovnosti  jazyková uzdička alebo iná organická alebo funkčná porucha, ktorá si bude vyžadovať dlhý čas, kým dieťa bude schopné správne a čisto artikulovať, nestihne ísť do školy so správnou artikuláciou. Takže závisí od mnohých činiteľov,  za aké obdobie sa dieťa naučí pod vedením logopéda nesprávnej výslovnosti zbaviť. Dôležitá je aj motivácia rodičov a samotného dieťaťa, spolupráca rodičov a dieťaťa s logopédom. Niekedy je ťažké dieťa motivovať k správnej výslovnosti vtedy, ak terapia trvá už dlhšie časové obdobie, alebo ak rodičia nemajú záujem trénovať doma s dieťaťom cvičenia, ktoré odporučí logopéd.  Aj tu však platí porekadlo: TRPEZLIVOSŤ RUŽE PRINÁŠA a najlepšou odmenou pre dieťa a jeho rodičov je, keď bude všetky hlásky hovoriť artikulačne správne.

 


Autorka je PaedDr. Bunová Barbora, PhD. viceprezidentka Slovenskej komory iných zdrav. pracovníkov a klinický logopéd (LOGOMEDIK s.r.o., Ambulancia klinickej logopédie, Skalica)